Expedícia NT Snowcamp

Boli sme chaloši 3 x Peťo, 2x Maťo. Vyrazili sme piatok 15:30 z Bratislavy.

Po nekonečnej terigačke busmi sme 18:10 dorazili do Podbrezovej.

Hľadáme krčmu!

Našli sme ju.

Dali sme si po pivku a fajné masteno-cibuľkové chlebíčky (pozornosť podniku) a utekáme na bus.

Od zastávky autobusu sme prešli 5 min na hľadanú lúku.

Vonku prší, dážď so snehom a staviame stany.

Prístrešok sme mali po ruke de-luxe, aj oheň bol.

Slaninka, opekačka, mňam. Zima je preč.

Prístrešok na lúke Črmné...

Sobota Zulu 8:30 sme vyrazili od zastávky Črmné 800 m.n.m. prevýšenie, ľahký terén, rýchlych 8 km po ceste...

Toľko predstava, realita: neprešľapaný 30cm sneh a nekonečné padanie a brodenie. Už na prvom úseku sme stratili voči značke 40 min.

Príroda krásna, stekajúce ľadopády a kopec snehu. Od rázscestia "Pálenice" sme odbočili na žltú značku smer "Drevenica pod Derešmi". Terén bol lepší až fajn, vyššia nadmorská výška, svahy viac vyľadované, ide to lepšie. Po chvíli sme stratili žltú značku... Brodíme s nádejou "správnym smerom". Skončil úsek menšej rubáne, zvyšuje sa prevýšenie, hustne les a my sme stále mimo značku. Pozn. red. - od rána sme nestretli živej duše. Pokračuje strmé stúpanie, dochádza dych. Prišlo na rad GPS.

"Už iba 25m"

Pokračujeme 20m.

"Stále 25m"

Takto pokračujeme strmo nahor, až nakoniec nachádzame modrú značku. A hľa živý človek skialpuje dolu. Už sme v hornej hranici lesa, vykúka slniečko a krásne výhľady. Kempíme na obed a optimizmus nás neopúšťa.

Snažíme sa dostať na Krížske sedlo. Nedarí sa - haldy snehu, značky často pod snehom, beznádejne neprešľapané. Hľadáme značku a resp. aj možnosť ako ísť ďalej. Tempo je vražedné po 2h sme v asi polovici "plánovanej" hodiny. S vyššou nadmorskou výškou tvrdne terén, sadíme mačky. Čas hrá proti nám a tak volíme skúšať odísť zo značky, ktorú sme dávno nevideli a krosnúť hlavný hrebeň - červenú značku.

Zatiahlo sa, fučí, stúpame kde sa dá, kde nie je veľa nafúkaného snehu a je vyľadovaný terén. Atmoška hustne, stúpa sa čoraz ťažšie. Nakoniec o cca 16:00 sme vyšli na hlavný hrebeň. Vhzľadom na čas meníme cieľ cesty z Ďurkovej na Chopok. Vidina...5 vysilených, dezorientovaných, unavených... nás prešla. Horskú službu nevoláme.

Dereše - starý vlek.

Zhruba o 18:00 sme došli na Kamennú chatu. Už je vonku víchrica, tma, a prituhuje. Staviame stany a využívame komforty Kamienky. O 22:00 sa nikomu nechce do -15C a fujavice ísť spať. Nakoniec bola noc sladká a vyspinkali sme sa.

Po raňajkách a balení sme vyrazili 9:25. Pochôdzka po hrebeni bola pekná, fučalo no chvíľami sa vyjasnilo.

Išli sme smer Ďumbier a chceli sme ísť dole na Širokú dolinu (ten padák vľavo dole za hranou hrebeňa - lavínka friendly). Rozhodli sme sa nájsť alternatívnu cestu traverzom smerom do kotla v ktorom sú na fotke aktuálne Skialperi. Miestami to bolo bobky u prdele ale dali sme to. Za odmenu sme si v závere širokej doliny uvarili kávu.

Po skončení ochranného pásma začala rubáň až po Demänovskú dolinu - čistý Mordor. Tam už nás bral autobus a hurá domov do práce.

Pikantéria na záver:

Peťo po zbadaní zostupovej trasy, ide objednať horské poistenie cez sms. Na pokyn zadajte RC bez lomítka odpísal: "RC"....poistenie bolo neúspešné.

Hore zdar, priatelia!