Mrazivá Fatra

Boli sme Agátka, Janka, Giorgio, Peťo, Paťo a 2x Martin.

Ukážkový výlet neskorej jesene, nádherné počasie - hneď niekoľko ročných období, a ešte oveľa viac sa dočítate v tomto blogu.

Po poctivom odvolení v Našej obci sme vystrelili smer Vrútky.

Pre parkovanie sme zvolili strategické umiestnenie...cukráreň.

Po vzájomnom stretnutí s autom číslo dva idúcom z Košíc sme vyrazili pešo smer Turčianske Kľačany (397 m.n.m.). Tempo bolo rezké - sprevádzala nás mrazivá hmla ale po prechode cez Váh sa situácia začala zlepšovať.

O 11:00 sme víťazoslávne nastúpili na oficiálnu zelenú turistickú značku. Následne nasledoval pomerne prudký stupák až na Chatu pod Kľačianskou Magurou (1150 m.n.m.). Pri tejto morde sme zo seba postupne zvliekli všetky vrstvy a nasadili letný mód - tričko a kraťasy. No nič viac nepoteší človeka ako kamarát človek, pivo, teplo a krásny výhľad chata.

a nezabudnime na turistický pozdrav!

Po letnej časti nás po pár sto výškových metroch v sedle prekvapil solídny ľadový vietor. Všetky vrstvy išli naspäť na nás. Neodradilo nás to a čo chvíľa sme sa už kochali výhľadmi na vrchu Suchý (1468 m.n.m.).

Pokračovali sme smerom na Malý Kriváň, cez úzky a bralami členitý hrebeň - Biele skaly. Z toho vetra ani sám foťák nevedel na čo zaostriť a pridal k tomu umelecký zámer.

Slniečko sa už pomaly blížilo k horizontu a vyčarovalo nám nádherné scenérie.

Nasledoval západ slnka na Malom Kriváni v krásnom tichom kamennom závetrí (1662 m.n.m.) (úvodné foto - pozn. red.) Mali sme šťastie že sme zvolili práve Malú Fatru, na Veľkej panovali hore oblaky.

Nasledoval nočný pochod smerom na Veľký Kriváň a bahnitý zostup na Snilovské sedlo, odtiaľ na Chatu pod Chlebom (1409 m.n.m.). Tu sme zakončili našu sobotnú púť a užili si rozkoše luxusného chatového ubytovania. Teplo, postieľka, kapustnička, pivo, karty, klobásky...čo viac si človek môže priať. Už len ticho a spať. Ale práve s tým tichom bol trošku problém. Pri chate mali strážneho psa a ten si na noc dal nonstop mód. Nie a nie prestať z brechotom. Mali sme otvorené okno - keď sme ho zavreli bolo ho počuť menej, ale dnu bola neskutočná sauna :D. Takže poniektorí horšie a poniektorí lepšie sme sa vyspali a tešili sa na nový deň.

Nedeľu ráno nás privítali chmury a navyše vrchol Chlebu bol v úplnej hmle.

Optimizmu nám to neubralo a už sme fičali na hor smer Hromové (1636 m.n.m.)

Takéto výhľady sme mali.

Pokračovali sme pohodovým zostupom smerom na Poludňový grúň (1460 m.n.m.), keď sme tu z nenazdajky vykukli spod oblakov, a potešili sa nádherným výhľadom.

Krásnych scenérií pribúdalo a náhoda na seba nenechala dlho čakať, postretli sme starú kamošku Aňu z bývalej partie Turistov Upece. Priateľ Stoh si pofajčieval, no Rozsutec v tom mal jasno...

A výhľad do Vrátnej doliny...

Došli sme do Stohového sedla (1230 m.n.m. ) A tam sme váhali či si to neskrátiť do sedla Medziholie traverzom alebo prudkým bahnitým výstupom až na Stoh (1608 m.n.m.). Peťove kolená rozhodli, že pôjde traverzom. Zvyšok sme dali útok na vrchol. Bol tam taký výhľad aký ste mali možnosť vidieť aj z diaľky. Niečo z výstupu... posledný goodbye Slnko.

Samozrejme nás celú dobu sprevádzal ľadový vietor zo včera. Po nádherných fotkách z vrcholu sme už leteli domov po bahnitej šmykľavej tráve, mnoho našich zadkov veru neostalo bez ujmy :D. Nasledovalo rendezvous s Peťom na sedle Medziholie (1185 m.n.m.) Aj keď to časovo malo byť 2x kratšie Peťo tvrdil že moc lepšie podmienky neboli a že sa tam vytrápil, jedine že záver stál zato..

A veru už aj Rozsutec sa pomaly dáva na húlenie...

Pokračovali sme na Osnicu (1363 m.n.m.), kde sme opäť chytali ty panorámata.

Stoh si to stále nerozmyslel, pre zmenu prešiel na ťažký priemysel...

Nás slnečné lúče zato poohrievali a po pár metroch zostupu vietor ustal. Osnica sa tiež vyhrievala na slnku.

Príjemným zostupom sme pokračovali až do zimného strediska Lučivná, odkiaľ sa nám otvoril výhľad na Oravu a osamelú horu Choč.

Ďalej sme stretli kravy, resp. dve pôrodné sály, totižto krava očividne pri vrhu zájde za krík ďalej od stáda, kde porodí a ešte chvíľu s teliatkom rekreuje kým nie sú obaja schopný sa k zvyšku pripojiť.

Na záver sme stihli krátku oslavu v Párnici (bolo Martina). Potom nás autobus zviezol naspäť do Vrútok P.S. Autobus je rýchlejší ako Oravská strela - 40km/h :D. Tam sme sa rozlúčili s Košickou dvojkou Paťa a Martina a každý išiel svojím smerom. Nás ešte čakala sv.omša v Žiline a cesta do Bratislavy.

Toľko správ z výletu. Mali sme možnosť zažiť teplo leta, farby a počasie jesene a na hrebeni aj pár stupňov nad nulou a závan zimy. 3 ročné obdobia v jednom :)

Ďakujem Giorgiovi alias Jurajovi za organizáciu.

Ďakujem zúčastneným za super zážitok a partiu.

Ďakujem Pánu Bohu za to že sme to zvládli zdraví a skvelé počasie.

Dúfam že sa vidíme na ďalších akciách, a aj vás ktorý ste sa na to zatiaľ neodhodlali.

Už v Januári prídeme s novou akciou :)

Hore zdar!